Hotový 3D model ešte automaticky neznamená, že je pripravený na vytvorenie výkresovej dokumentácie. Model môže na obrazovke vyzerať dobre, no pri tvorbe pôdorysov, rezov a pohľadov sa často ukáže, že jeho geometria nie je správne usporiadaná.
LayOut dokáže zo SketchUp modelu vytvoriť prehľadné výstupy, ale najlepšie výsledky získate vtedy, keď na dokumentáciu myslíte už počas modelovania.
V našom videu Od 3D modelu k výkresu sme ukázali, ako pripraviť model, vytvoriť potrebné pohľady a preniesť ich do LayOutu. V tomto článku nájdete praktické tipy, ktoré vám pomôžu nastaviť si celý pracovný postup.
Jednou z najväčších výhod prepojenia SketchUpu s LayOutom je možnosť vychádzať z jedného aktuálneho 3D modelu.
Z rovnakého modelu môžete pripraviť:
Ak neskôr upravíte model v SketchUpe, zmena sa môže preniesť aj do dokumentácie v LayOute. Nemusíte samostatne opravovať niekoľko nezávislých 2D výkresov.
Aby však toto prepojenie fungovalo spoľahlivo, model musí byť presný, správne usporiadaný a zrozumiteľný.
Detailnejší model nemusí byť vždy lepší. Každý zbytočný objekt, hrana alebo komponent zvyšuje veľkosť súboru a môže spomaliť prácu.
Pred modelovaním si preto položte otázku:
Aké výstupy budem z modelu potrebovať?
Ak pripravujete pôdorys v mierke 1 : 100, pravdepodobne nepotrebujete modelovať drobné konštrukčné detaily. Pri výkrese v mierke 1 : 20 už môže byť potrebná podrobnejšia geometria.
Rozsah modelu by mal zodpovedať účelu dokumentácie. Modelujte dostatočne presne, ale nezapĺňajte projekt detailmi, ktoré sa vo výslednom výkrese vôbec nezobrazia.
SketchUp pracuje s hranami a plochami, ktoré sa pri vzájomnom kontakte automaticky spájajú. Pri jednoduchom objekte je to užitočné, no v zložitejšom modeli môže voľná geometria spôsobiť problémy.
Ak napríklad nakreslíte stenu, podlahu a nábytok bez vytvorenia skupín, ich hrany a plochy sa môžu navzájom prepojiť. Pri neskoršej úprave potom nechtiac deformujete aj inú časť modelu.
Súvisiacu geometriu preto čo najskôr uzatvorte do:
Skupiny a komponenty oddeľujú jednotlivé časti modelu. Vďaka tomu môžete upraviť jednu stenu, dvere alebo kus nábytku bez toho, aby ste zasiahli okolité objekty.
Ak sa má jeden prvok v modeli použiť viackrát, vytvorte z neho komponent.
Typickými príkladmi sú:
Úprava definície komponentu sa môže prejaviť vo všetkých jeho kópiách. Namiesto opravy desiatich rovnakých okien tak stačí upraviť jedno.
Komponenty zároveň pomáhajú udržať model prehľadný a môžu znížiť jeho veľkosť.
Tagy umožňujú ovládať viditeľnosť jednotlivých častí modelu. Môžete si vytvoriť napríklad tagy:
Tag by mal byť priradený celej skupine alebo komponentu. Jednotlivé hrany a plochy je vhodné ponechať na predvolenom tagu Untagged.
Ak priradíte rôzne tagy voľnej geometrii, model môže pôsobiť nepredvídateľne. Po vypnutí tagu môžu zostať viditeľné niektoré hrany alebo plochy a objekt sa nemusí skryť celý.
Zapamätajte si jednoduché pravidlo:
Skupiny a komponenty oddeľujú geometriu. Tagy ovládajú jej viditeľnosť.
Objekt môžete v SketchUpe skryť pomocou funkcie Hide, ale pri príprave dokumentácie je často vhodnejšie používať tagy.
Funkcia Hide je praktická pri dočasnej práci – napríklad keď vám určitý objekt prekáža pri modelovaní. Tagy sú vhodnejšie na systematické nastavenie viditeľnosti pre rôzne pohľady a scény.
Ak má byť nábytok vypnutý vo všetkých technických pôdorysoch, vytvorte mu samostatný tag. Ak potrebujete iba na chvíľu odkryť geometriu za konkrétnym objektom, môžete použiť Hide.
Nekontrolované kombinovanie tagov a skrytých objektov môže viesť k situácii, keď v scéne chýba prvok a nie je jasné, prečo sa nezobrazuje.
Mnohí používatelia vnímajú scénu iba ako uloženú polohu kamery. Scéna si však môže zapamätať oveľa viac.
Do scény môžete uložiť napríklad:
Pre každý výstup si vytvorte samostatnú scénu a jednoznačne ju pomenujte, napríklad:
Takto pripravené scény môžete následne vyberať vo viewportoch v LayOute.
Pri aktualizácii scény vždy skontrolujte, ktoré vlastnosti sa majú uložiť. Ak scéna neukladá viditeľnosť tagov alebo aktívny rez, po jej otvorení nemusí vyzerať tak, ako ste očakávali.
Perspektívne zobrazenie je vhodné na prezentáciu návrhu, no technické pôdorysy, pohľady a rezy potrebujú ortografické zobrazenie.
Pri príprave technickej scény nastavte:
Až potom scénu uložte alebo aktualizujte.
Paralelná projekcia je dôležitá aj preto, že v LayOute umožňuje nastaviť presnú mierku viewportu. Perspektívne zobrazenie pevnú výkresovú mierku nemá.
Jeden model môžete zobraziť viacerými spôsobmi. Iný štýl je vhodný na prezentáciu klientovi a iný na technický výkres.
Pri pôdorysoch a rezoch je zvyčajne dôležitá najmä:
Pri prezentačnom výstupe môžete naopak použiť farby, tiene, materiály alebo perspektívny pohľad.
Rozdielne štýly uložte do samostatných scén. Z jedného modelu tak môžete vytvoriť technický pôdorys, farebný pôdorys aj prezentačný pohľad bez vytvárania ďalších kópií modelu.
Na vytvorenie pôdorysu alebo rezu použite rezovú rovinu. Horizontálnym rezom získate pôdorysný pohľad, vertikálnym rezom môžete zobraziť vnútornú konštrukciu alebo usporiadanie priestoru.
Každý dôležitý rez odporúčame uložiť ako samostatnú scénu.
Pred uložením skontrolujte:
Scéna potom prenesie pripravený rez do LayOutu bez potreby opakovaného nastavovania pohľadu.
Ešte pred otvorením LayOutu je dobré vedieť, na akom formáte a v akej mierke chcete dokumentáciu pripraviť.
Pôdorys rodinného domu môže byť dobre čitateľný v mierke 1 : 50 na väčšom formáte, no na menšej strane sa nemusí zmestiť. Pri mierke 1 : 100 sa síce zmestí, ale niektoré detaily môžu byť príliš malé.
Formát a mierka ovplyvňujú:
Nesnažte sa natlačiť všetky informácie na jeden výkres. Čitateľnosť je dôležitejšia než počet strán.
Model môžete do LayOutu odoslať priamo zo SketchUpu pomocou funkcie Send to LayOut.
Po otvorení LayOutu si vyberiete šablónu a formát dokumentu. SketchUp model sa vloží ako prepojený viewport – teda ako okno, cez ktoré sa zobrazuje konkrétna scéna modelu.
Viewport nie je obyčajný obrázok. Zostáva prepojený so zdrojovým SketchUp súborom.
Jeden viewport môžete skopírovať a v každej kópii vybrať inú scénu. Na jednej strane tak môžete mať pôdorys, pohľad aj rez, pričom všetky pochádzajú z rovnakého modelu.
LayOut umožňuje vo viewporte model priblížiť, otočiť alebo posunúť. Pri technickej dokumentácii však môže takáto úprava narušiť väzbu viewportu na pôvodnú scénu.
Výsledkom môže byť pohľad, ktorý sa po aktualizácii nespráva podľa očakávania.
Spoľahlivejší postup je:
Ak potrebujete zmeniť uhol kamery, viditeľnosť objektov alebo aktívny rez, vykonajte zmenu v SketchUpe a aktualizujte scénu. LayOut používajte predovšetkým na usporiadanie strán, kótovanie a anotácie.
Výkresová dokumentácia nemusí obsahovať iba pohľady zo SketchUp modelu.
V LayOute môžete kombinovať model napríklad s:
Vďaka tomu môžete v jednom dokumente spojiť technické výkresy, vysvetlenia aj prezentačné materiály.
Dôležité je zachovať jednotný štýl, prehľadnú hierarchiu a dostatok priestoru medzi jednotlivými prvkami.
Zo SketchUpu môžete exportovať pohľad aj ako samostatný 2D súbor. Takýto export je však iba jednorazovým výstupom.
LayOut pracuje s prepojeným 3D modelom. To znamená, že môžete:
Pri jednoduchom obrázku môže postačovať 2D export. Pri dokumentácii, ktorá sa bude meniť a rozširovať, je výhodnejšie zachovať prepojenie medzi SketchUpom a LayOutom.
Pred prenosom modelu si skontrolujte:
Niekoľko minút kontroly môže zabrániť mnohým problémom pri tvorbe a aktualizácii dokumentácie.
Ak chcete vidieť prípravu modelu a jeho prenos do LayOutu na konkrétnom príklade, pozrite si záznam live vysielania Od 3D modelu k výkresu.
Vo videu sa venujeme organizácii modelu, skupinám, komponentom, tagom, scénam, štýlom, pôdorysom, rezom, prenosu do LayOutu aj nastaveniu mierky.
Prehľadná dokumentácia nevzniká až v LayOute. Je výsledkom správne pripraveného 3D modelu, premyslených scén a pracovného postupu, v ktorom zostáva jeden aktuálny model hlavným zdrojom informácií.