Od 3D modelu k výkresu: Praktické tipy pre SketchUp a LayOut

28.9. 202613x0 Komentárov

Hotový 3D model ešte automaticky neznamená, že je pripravený na vytvorenie výkresovej dokumentácie. Model môže na obrazovke vyzerať dobre, no pri tvorbe pôdorysov, rezov a pohľadov sa často ukáže, že jeho geometria nie je správne usporiadaná.

LayOut dokáže zo SketchUp modelu vytvoriť prehľadné výstupy, ale najlepšie výsledky získate vtedy, keď na dokumentáciu myslíte už počas modelovania.

V našom videu Od 3D modelu k výkresu sme ukázali, ako pripraviť model, vytvoriť potrebné pohľady a preniesť ich do LayOutu. V tomto článku nájdete praktické tipy, ktoré vám pomôžu nastaviť si celý pracovný postup.


Jeden model ako hlavný zdroj informácií

Jednou z najväčších výhod prepojenia SketchUpu s LayOutom je možnosť vychádzať z jedného aktuálneho 3D modelu.

Z rovnakého modelu môžete pripraviť:

  • pôdorysy,
  • pohľady,
  • rezy,
  • perspektívne zobrazenia,
  • prezentačné strany,
  • výkresy s kótami a poznámkami.

Ak neskôr upravíte model v SketchUpe, zmena sa môže preniesť aj do dokumentácie v LayOute. Nemusíte samostatne opravovať niekoľko nezávislých 2D výkresov.

Aby však toto prepojenie fungovalo spoľahlivo, model musí byť presný, správne usporiadaný a zrozumiteľný.


Modelujte iba to, čo skutočne potrebujete

Detailnejší model nemusí byť vždy lepší. Každý zbytočný objekt, hrana alebo komponent zvyšuje veľkosť súboru a môže spomaliť prácu.

Pred modelovaním si preto položte otázku:

Aké výstupy budem z modelu potrebovať?

Ak pripravujete pôdorys v mierke 1 : 100, pravdepodobne nepotrebujete modelovať drobné konštrukčné detaily. Pri výkrese v mierke 1 : 20 už môže byť potrebná podrobnejšia geometria.

Rozsah modelu by mal zodpovedať účelu dokumentácie. Modelujte dostatočne presne, ale nezapĺňajte projekt detailmi, ktoré sa vo výslednom výkrese vôbec nezobrazia.


Vyhnite sa voľnej geometrii

SketchUp pracuje s hranami a plochami, ktoré sa pri vzájomnom kontakte automaticky spájajú. Pri jednoduchom objekte je to užitočné, no v zložitejšom modeli môže voľná geometria spôsobiť problémy.

Ak napríklad nakreslíte stenu, podlahu a nábytok bez vytvorenia skupín, ich hrany a plochy sa môžu navzájom prepojiť. Pri neskoršej úprave potom nechtiac deformujete aj inú časť modelu.

Súvisiacu geometriu preto čo najskôr uzatvorte do:

  • skupiny, ak ide o samostatnú časť modelu,
  • komponentu, ak sa má objekt opakovať,
  • solidu, ak potrebujete uzavretý objem bez vnútorných alebo otvorených plôch.

Skupiny a komponenty oddeľujú jednotlivé časti modelu. Vďaka tomu môžete upraviť jednu stenu, dvere alebo kus nábytku bez toho, aby ste zasiahli okolité objekty.


Opakujúce sa prvky vytvárajte ako komponenty

Ak sa má jeden prvok v modeli použiť viackrát, vytvorte z neho komponent.

Typickými príkladmi sú:

  • okná,
  • dvere,
  • stĺpy,
  • svietidlá,
  • kusy nábytku,
  • opakujúce sa konštrukčné prvky.

Úprava definície komponentu sa môže prejaviť vo všetkých jeho kópiách. Namiesto opravy desiatich rovnakých okien tak stačí upraviť jedno.

Komponenty zároveň pomáhajú udržať model prehľadný a môžu znížiť jeho veľkosť.


Tagy používajte na organizáciu, nie na oddeľovanie geometrie

Tagy umožňujú ovládať viditeľnosť jednotlivých častí modelu. Môžete si vytvoriť napríklad tagy:

  • STENY,
  • OKNÁ,
  • DVERE,
  • NÁBYTOK,
  • STRECHA,
  • KÓTY,
  • TERÉN.

Tag by mal byť priradený celej skupine alebo komponentu. Jednotlivé hrany a plochy je vhodné ponechať na predvolenom tagu Untagged.

Ak priradíte rôzne tagy voľnej geometrii, model môže pôsobiť nepredvídateľne. Po vypnutí tagu môžu zostať viditeľné niektoré hrany alebo plochy a objekt sa nemusí skryť celý.

Zapamätajte si jednoduché pravidlo:

Skupiny a komponenty oddeľujú geometriu. Tagy ovládajú jej viditeľnosť.


Tag nie je to isté ako funkcia Hide

Objekt môžete v SketchUpe skryť pomocou funkcie Hide, ale pri príprave dokumentácie je často vhodnejšie používať tagy.

Funkcia Hide je praktická pri dočasnej práci – napríklad keď vám určitý objekt prekáža pri modelovaní. Tagy sú vhodnejšie na systematické nastavenie viditeľnosti pre rôzne pohľady a scény.

Ak má byť nábytok vypnutý vo všetkých technických pôdorysoch, vytvorte mu samostatný tag. Ak potrebujete iba na chvíľu odkryť geometriu za konkrétnym objektom, môžete použiť Hide.

Nekontrolované kombinovanie tagov a skrytých objektov môže viesť k situácii, keď v scéne chýba prvok a nie je jasné, prečo sa nezobrazuje.


Scény nie sú iba uložené pohľady

Mnohí používatelia vnímajú scénu iba ako uloženú polohu kamery. Scéna si však môže zapamätať oveľa viac.

Do scény môžete uložiť napríklad:

  • polohu kamery,
  • perspektívu alebo paralelnú projekciu,
  • viditeľnosť tagov,
  • skryté objekty,
  • aktívny rez,
  • grafický štýl,
  • tiene a ďalšie nastavenia zobrazenia.

Pre každý výstup si vytvorte samostatnú scénu a jednoznačne ju pomenujte, napríklad:

  • PÔDORYS 1. NP,
  • PÔDORYS BEZ NÁBYTKU,
  • POHĽAD JUH,
  • REZ A–A,
  • AXONOMETRIA.

Takto pripravené scény môžete následne vyberať vo viewportoch v LayOute.

Pri aktualizácii scény vždy skontrolujte, ktoré vlastnosti sa majú uložiť. Ak scéna neukladá viditeľnosť tagov alebo aktívny rez, po jej otvorení nemusí vyzerať tak, ako ste očakávali.


Pre výkresy používajte paralelnú projekciu

Perspektívne zobrazenie je vhodné na prezentáciu návrhu, no technické pôdorysy, pohľady a rezy potrebujú ortografické zobrazenie.

Pri príprave technickej scény nastavte:

  1. požadovaný štandardný pohľad,
  2. paralelnú projekciu,
  3. správnu viditeľnosť tagov,
  4. vhodný grafický štýl,
  5. prípadný aktívny rez.

Až potom scénu uložte alebo aktualizujte.

Paralelná projekcia je dôležitá aj preto, že v LayOute umožňuje nastaviť presnú mierku viewportu. Perspektívne zobrazenie pevnú výkresovú mierku nemá.


Grafický štýl prispôsobte účelu výstupu

Jeden model môžete zobraziť viacerými spôsobmi. Iný štýl je vhodný na prezentáciu klientovi a iný na technický výkres.

Pri pôdorysoch a rezoch je zvyčajne dôležitá najmä:

  • čitateľná geometria,
  • jasné obrysové a rezové čiary,
  • obmedzenie rušivých textúr,
  • dostatočný kontrast,
  • správne zobrazenie skrytých alebo prerušovaných čiar.

Pri prezentačnom výstupe môžete naopak použiť farby, tiene, materiály alebo perspektívny pohľad.

Rozdielne štýly uložte do samostatných scén. Z jedného modelu tak môžete vytvoriť technický pôdorys, farebný pôdorys aj prezentačný pohľad bez vytvárania ďalších kópií modelu.


Pôdorysy a rezy si pripravte už v SketchUpe

Na vytvorenie pôdorysu alebo rezu použite rezovú rovinu. Horizontálnym rezom získate pôdorysný pohľad, vertikálnym rezom môžete zobraziť vnútornú konštrukciu alebo usporiadanie priestoru.

Každý dôležitý rez odporúčame uložiť ako samostatnú scénu.

Pred uložením skontrolujte:

  • polohu a smer rezovej roviny,
  • aktívny rez,
  • viditeľnosť ostatných rezových rovín,
  • hrúbku a farbu rezových čiar,
  • zobrazenie plôch rezu,
  • viditeľnosť potrebných tagov.

Scéna potom prenesie pripravený rez do LayOutu bez potreby opakovaného nastavovania pohľadu.


Myslite na formát papiera a mierku vopred

Ešte pred otvorením LayOutu je dobré vedieť, na akom formáte a v akej mierke chcete dokumentáciu pripraviť.

Pôdorys rodinného domu môže byť dobre čitateľný v mierke 1 : 50 na väčšom formáte, no na menšej strane sa nemusí zmestiť. Pri mierke 1 : 100 sa síce zmestí, ale niektoré detaily môžu byť príliš malé.

Formát a mierka ovplyvňujú:

  • množstvo zobrazovaných detailov,
  • veľkosť textov a kót,
  • počet výkresov na jednej strane,
  • rozdelenie dokumentácie na viac strán.

Nesnažte sa natlačiť všetky informácie na jeden výkres. Čitateľnosť je dôležitejšia než počet strán.


Prenos modelu do LayOutu

Model môžete do LayOutu odoslať priamo zo SketchUpu pomocou funkcie Send to LayOut.

Po otvorení LayOutu si vyberiete šablónu a formát dokumentu. SketchUp model sa vloží ako prepojený viewport – teda ako okno, cez ktoré sa zobrazuje konkrétna scéna modelu.

Viewport nie je obyčajný obrázok. Zostáva prepojený so zdrojovým SketchUp súborom.

Jeden viewport môžete skopírovať a v každej kópii vybrať inú scénu. Na jednej strane tak môžete mať pôdorys, pohľad aj rez, pričom všetky pochádzajú z rovnakého modelu.


Neupravujte každý pohľad ručne v LayOute

LayOut umožňuje vo viewporte model priblížiť, otočiť alebo posunúť. Pri technickej dokumentácii však môže takáto úprava narušiť väzbu viewportu na pôvodnú scénu.

Výsledkom môže byť pohľad, ktorý sa po aktualizácii nespráva podľa očakávania.

Spoľahlivejší postup je:

  • pohľad nastaviť v SketchUpe,
  • uložiť ho ako scénu,
  • v LayOute vybrať túto scénu,
  • nastaviť mierku a upraviť rám viewportu.

Ak potrebujete zmeniť uhol kamery, viditeľnosť objektov alebo aktívny rez, vykonajte zmenu v SketchUpe a aktualizujte scénu. LayOut používajte predovšetkým na usporiadanie strán, kótovanie a anotácie.


Do dokumentácie môžete vložiť aj ďalšie podklady

Výkresová dokumentácia nemusí obsahovať iba pohľady zo SketchUp modelu.

V LayOute môžete kombinovať model napríklad s:

  • vizualizáciami,
  • fotografiami,
  • logom a grafickými prvkami,
  • textovými poznámkami,
  • tabuľkami,
  • legendami,
  • ďalšími obrazovými podkladmi.

Vďaka tomu môžete v jednom dokumente spojiť technické výkresy, vysvetlenia aj prezentačné materiály.

Dôležité je zachovať jednotný štýl, prehľadnú hierarchiu a dostatok priestoru medzi jednotlivými prvkami.


Prečo použiť LayOut namiesto jednoduchého 2D exportu

Zo SketchUpu môžete exportovať pohľad aj ako samostatný 2D súbor. Takýto export je však iba jednorazovým výstupom.

LayOut pracuje s prepojeným 3D modelom. To znamená, že môžete:

  • používať viacero scén z jedného modelu,
  • nastaviť výkresovú mierku,
  • dopĺňať kóty a anotácie,
  • vytvárať viacstranové dokumenty,
  • aktualizovať výstupy po zmene modelu,
  • kombinovať technické a prezentačné podklady.

Pri jednoduchom obrázku môže postačovať 2D export. Pri dokumentácii, ktorá sa bude meniť a rozširovať, je výhodnejšie zachovať prepojenie medzi SketchUpom a LayOutom.


Kontrolný zoznam pred odoslaním do LayOutu

Pred prenosom modelu si skontrolujte:

  • Je model vytvorený v správnej mierke?
  • Je voľná geometria uzatvorená v skupinách alebo komponentoch?
  • Sú opakujúce sa prvky vytvorené ako komponenty?
  • Sú tagy priradené skupinám a komponentom?
  • Je surová geometria ponechaná na tagu Untagged?
  • Sú dočasne skryté objekty opäť zobrazené?
  • Majú scény jednoznačné názvy?
  • Ukladajú scény správnu viditeľnosť tagov, štýly a rezy?
  • Používajú technické pohľady paralelnú projekciu?
  • Sú pôdorysy a rezy správne nastavené?
  • Je model uložený na stabilnom mieste?

Niekoľko minút kontroly môže zabrániť mnohým problémom pri tvorbe a aktualizácii dokumentácie.


Pozrite si praktickú ukážku vo videu

Ak chcete vidieť prípravu modelu a jeho prenos do LayOutu na konkrétnom príklade, pozrite si záznam live vysielania Od 3D modelu k výkresu.

Vo videu sa venujeme organizácii modelu, skupinám, komponentom, tagom, scénam, štýlom, pôdorysom, rezom, prenosu do LayOutu aj nastaveniu mierky.

POZRIEŤ VIDEO

Prehľadná dokumentácia nevzniká až v LayOute. Je výsledkom správne pripraveného 3D modelu, premyslených scén a pracovného postupu, v ktorom zostáva jeden aktuálny model hlavným zdrojom informácií.

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

  • Kategórie
  • Najnovšie články
  • Archív